Milí pedagógovia, nepedagogickí zamestnanci, žiaci!
Jar pomaličky, ale isto vystriedalo leto a čoraz teplejšie dni ako i toto naše stretnutie. Vysvedčenia, ktoré čo nevidieť dostanete sú znakom, že školskému roku 2013/2014 o chvíľu definitívne odzvoní. S učebnicami, ktoré 10 mesiacov sprevádzali svojich majiteľov na ceste poznávania nových oblastí vied ste sa rozlúčili a o pár minút necháte za chrbtom i školskú bránu. Začnú prázdniny – čas, na ktorý sa všetci tešíme.
Akokoľvek ťažký, alebo pre niekoho ľahký, bol tento školský rok. Som kalendárom splnomocnená vyhlásiť, že je dnešným dňom minulosťou, ktorá sa môže vrátiť už len v spomienkach. Viem, že v nás zostane pár z nich nepríjemných, lebo nie všetko v živote vyjde, ale verím, že väčšina z nich bude fajn a bude na čo nastávajúce dva mesiace spomínať.
Chcela by som Vám všetkým ako ste tu – žiakom, učiteľom i všetkým zamestnancom školy vysloviť jedno špeciálne poďakovanie. O chvíľu si budeme pripomínať známe úspechy žiakov našej školy. Ja by som ale chcela poďakovať za všetky tie naoko zabudnuté a často okolím nepovšimnuté situácie, pomoc a za čokoľvek dobré, čo ste komukoľvek z tejto školy vykonali a tak trochu urobili samých seba krajšími, ale i našu školu krajším miestom na svete, na ktoré sa oplatí po prázdninách vrátiť.
Keď sme tu 2. septembra otvárali tento už uplynulý školský rok, prihovorila som sa zvlášť prvákom. Dnes už nimi nie sú a vďaka svojej pani učiteľke urobili veľký krok dopredu. Blahoželám! Dnes by som sa ale chcel krátko prihovoriť študentom. Vravím schválne “študentom“, aby si na to začali zvykať, lebo žiakmi boli dnes posledný krát. Asi už tušíte, že mám na mysli deviatakov. Vaša cesta dnes vyústila na jednu drobnú, ale dôležitú križovatku. Treba sa rozísť a fakt, že už nikdy pokope v jednej triede sedieť nebudete, treba brať vážne. Nech si vyberiete akúkoľvek odbočku, chcem Vám zaželať pevný krok, veľa síl a dobrých ľudí v učiteľských plášťoch na stredných školách, ktoré ste si vybrali.
Naši učitelia. No keby sme sa teraz s nimi zahrali na triedu a mali by zdvihnúť ruky tí z nich, ktorí sa netešia na prázdniny, bolo by tu zase rovnako málo zdvihnutých rúk ako pred chvíľou... A myslím, že oprávnene sa na prázdniny tešia tiež. Ďakujem Vám v mene svojom, rodičov i žiakov za Vašu poctivú prácu tento školský rok a môžete si byť istí, že Vaše úsilie a námaha neostala nepovšimnutá, nebola márna, naopak mala hlboký zmysel a význam pre žiakov tejto školy, ich rodiny, túto obec, ale verím, že i pre celý svet okolo nás. A nebolo toho málo. Ešte raz ďakujem.
V mene všetkých žiakov a pedagógov chcem vyjadriť vďaku aj naším kuchárkam, upratovačkám, pánovi školníkovi, ktorí sa obetavo starali o naše prostredie a žalúdky. Poďakovanie patrí aj p. Krutkovej, ktorá sa nám snažila pomôcť s každým problémom.
Keď som si tieto slová pripravovala, nemohla som sa zbaviť veršov jednej básničky, ktoré som sa na základnej škole naučila.Chela by som ich použiť ako záverečné prianie na nasledujúcich 60 dní pre nás všetkých. Želám teda nám všetkým slnečné lúče, dni oddychu, krásnu modrú oblohu, príjemné chvíle strávené s rodinou, kamarátmi, krásne letné dni a spolu s Máriou Rázusovou Martákovou:
Nech sa nám Slniečko smeje, sype lúče z rúk, nech sa rozvinie prvý, druhý, tretí puk. Nech strakatý motýľ tančí ostopäť. Oj zelené leto, len nám neuleť!
Pekné prázdniny všetkým!
Mgr. Valéria Pulščáková, riaditeľka školy
.jpg)
