Profil školy

Základná škola s materskou školou, Vyšné Ružbachy

 

Komplexná školská stratégia pri prevencii a riešení šikanovania.

 

1. Definícia šikanovania:

 

Šikanovaním rozumieme akékoľvek správanie žiaka, alebo žiakov, ktorých zámerom je ublíženie inému žiakovi, alebo žiakom, prípadne ich ohrozenie , alebo zastrašovanie. Ide o cielené a opakované použitie násilia voči takému žiakovi, alebo skupine žiakov, ktorí sa z najrôznejších dôvodov nevedia alebo nemôžu brániť. Šikanovanie sa prejavuje v rôznych podobách, ktoré môžu mať následky na psychickom a fyzickom zdraví.

Môže sa prejavovať ako:

-          slovná agresia: opakované vyhrážanie, urážky, nadávky, vysmievanie sa slabostiam a handicapom obete

-          fyzická agresia: facky, kopance, bitie, vyhrážanie sa nožom, palicou, škrtenie

-          iná agresia: poškodzovanie alebo skrývanie vecí obete, trhanie, ničenie pomôcok, oblečenia, privlastňovaním si vecí obete...

-          psychické manipulovanie a týranie: zadávanie nezmyselných príkazov, nútenie k posluhovaniu a k noseniu rôznych vecí – desiata, peniaze, cigarety...

-          nepriame prejavy: ignorovanie obete..

 

Šikanované deti sú často osobnostne uspôsobené tak, že agresora už svojim založením a správaním „provokujú“ k šikanovaniu. Deťom treba zdôrazňovať, že ak má človek zvláštnu povahu, inak vyzerá alebo má nejaký handicap, v žiadnom prípade to nikoho nesmie priviesť k agresívnemu správaniu a šikanovaniu!!!

 

Ako môže pedagóg rozoznať obeť šikanovania?

 

Empatickým pozorovaním so záujmom o žiaka môže pedagóg zaregistrovať tieto, dlhšiu dobu pretrvávajúce, znaky správania obetí:

-          prestávky trávia osamotene, nemajú kamarátov (opakovane)

-          počas prestávok sa vyskytujú čo najviac v blízkosti učiteľa

-          pôsobia smutne neisto, ustrašene alebo plačlivo

-          často mávajú rozhádzané, špinavé, neusporiadané veci (v taške, na lavici)

-          začínajú sa opakovane vyhýbať škole – zvyšuje sa počet ich ospravedlnených a postupne aj neospravedlnených vymeškaných

-          spolužiaci ich prehliadajú, odmietajú, nechcú vedľa nich sedieť, ani sa inak s nimi kontaktovať, napr. pri spoločných, či súťaživých činnostiach

-          začínajú „strácať“ pomôcky, peniaze a iné veci

-          desiatu opakovane „dobrovoľne“ darujú

-          často navštevujú toaletu počas vyučovacej hodiny

-          vyhľadávajú „bezpečnú“ cestu domov, vyčkávajú, kým všetci spolužiaci neodídu

 

Dotazník, ako forma získania aktuálnych informácii

 

Jednou z možností zisťovania skutočného výskytu šikanovania priamo v škole je forma anonymného dotazníka. Na základe informácii, ktoré sa takto získajú je možné pripraviť konkrétne preventívne výchovné opatrenia.

 

2. Hlavné zásady správneho postupu pri riešení problému šikanovania

 

Nikdy nekonfrontujte šikanovaného s agresorom a dôsledne chráňte obeť!!!

 

1.      Individuálne sa postupne porozprávajte so všetkými žiakmi v triede, prípadne s tými, ktorí boli svedkami šikanovania.

2.      Po ukončení rozhovorov so všetkými zúčastnenými a po získaní dostatku dôkazov a svedectiev začnite individuálne rozhovory s agresormi. Nenechajte sa zavádzať klamstvom a obranou – ukážte dôkazy, ale neprezraďte svedkov, ani obeť.

3.      Individuálne sa porozprávajte s rodičmi obete. Získajte ich pre spoluprácu, aj keď ich chápete, že sa o svoje dieťa boja. Presvedčte ich, že je to v záujme dieťaťa, ale aj všetkých potencionálnych obetí, ktorým môžu takýmto spôsobom pomôcť.

4.      Individuálne sa porozprávajte sa rodičmi každého agresora. Nepodľahnite tlaku a nepripustite spoločné stretnutie všetkých rodičov. Upozornite ich na možné kvalifikovanie šikanovania ako páchania trestnej činnosti a následný postih cez políciu a súdy.

5.      Podľa toho, akú ujmu šikanovanie obetí spôsobí, môže byť kvalifikované ako trestný čin vydierania, útlaku, ublíženia na zdraví, týrania, obmedzovania slobody alebo lúpeže. Vôbec pri tom nezáleží na výške škody – dôležitý je úmysel ublížiť, použité násilie a utrpenie obete.

6.      Vyvodzujte jednoznačné tresty podľa miery previnenia, či išlo o jednotlivca alebo organizovanú skupinu agresorov. Využite celú škálu možností na potrestanie od zníženej známky zo správania pri menších formách až po oznámenie polícii za trestný čin, ba aj prípadné preradenie do výchovného ústavu na základe opatrenia sociálneho kurátora a súdu. Dôležité je dôsledne dodržiavať všetky výchovné opatrenia v súlade s vnútorným poriadkom školy.

 

Prvým krokom k takémuto prístupu je zaviesť nulovú toleranciu k akýmkoľvek prejavom šikanovania, nech by sa ho dopustil ktokoľvek. Nulová tolerancia znamená, že sa dôsledne sleduje, odhaľuje a trestá každý, aj najmenší prejav šikanovania medzi žiakmi.

 

 

Ako sa šikanovanie medzi deťmi v škole, v triede, na ulici postupne vyvíja v prípade, keď sa nerieši.

 

Šikanovanie sa neobjavuje zo dňa na deň. Má svoje nenápadne sa prejavujúce zákonitosti. Postupne sa stupňuje a zosilňuje a môže vyústiť až do páchania trestnej činnosti agresorom, prípadne do samovraždy obete. Čo sa teda stane, keď dieťaťu začnú spolužiaci ubližovať a ono len ticho trpí, plače, skrýva sa, poslušne plní príkazy agresora a učiteľ ani rodič si nič nevšimnú?

 

1.      stupeň: šikanovanie sa začína ostrakizmom, neustálymi miernymi nadávkami, posmievaním, braním desiaty alebo hračiek, spolužiaci sa s dieťaťom odmietajú hrať a vylučujú ho zo skupiny, kolektívu, či družstva.... Ak sa obeť tomu nebráni, nikomu to nepovie a nikto v triede sa ho nezastane, šikanovanie sa zosilňuje.

2.      stupeň: postupne sa začína prejavovať a zosilňovať fyzická agresivita, občasné, ale opakované strkanie dieťaťa, podkýnanie, naťahovanie oblečenia, vyhadzovanie vecí z aktovky, ťahanie za vlasy, podtrhávanie  stoličky rozhadzovanie prezuviek, štípanie, bitky, facky... Ak sa tomu obeť nebráni, nikomu to nepovie a nikto v triede sa ho nezastane, šikanovanie sa zosilňuje.

3.      stupeň: v triede sa vytvorí jadro, čo znamená, že  sa k hlavnému agresorovi pridávajú ďalší, až sa dá do kopy skupinka dvoch alebo troch šikanovateľov, ktorí už postupujú systematicky a cieľavedome s cieľom upevňovať svoju moc a vplyv na spolužiakov. Ak si učiteľ ani rodič nevšimnú, či nezačnú problém riešiť na podnet niektorého dieťaťa, šikanovanie sa zosilňuje.

4.      stupeň: do šikanovania sa pridáva stále viac spolužiakov. Už aj deti, ktoré sa predtým s obeťou hrávali, ju začínajú ignorovať, vylučovať zo svojej spoločnosti, aj priamo šikanovať. Ak si učiteľ ani rodič nič nevšimnú a problém neriešia, šikanovanie sa zosilňuje.

5.      stupeň: šikanovanie sa stáva „normálnym“ správaním v celej triede alebo aj škole, či na dvore. Dá sa povedať, že celá trieda (prípadne škola) „ochorie“ na šikanovanie, ktoré sa už deje každý deň.

 

 

Prečo deti šikanujú:

-          rodinné problémy (rozvod, prírastok do rodiny, úmrtie v rodine)

-          pokus o odplatu (dieťa bolo samé týrané)

-          príliš dominantný rodič

-          túžba po moci

-          snaha získať status, dominanciu alebo členstvo  v skupine

-          nadmerné vyžadovanie a pútanie pozornosti

-          potešenie z manipulovania ľuďmi

-          žiarlivosť

-          agresivita

-          krutosť, potešenie z utrpenia druhých

-          hrubosť

-          pocit menejcennosti, frustrácia

-          nuda, zvedavosť,

-          televízia

-          negatívny vplyv kamarátov, či vrstovníkov

 

3. Prevencia šikanovania:

-          priebežné a pravidelné monitorovanie správania žiakov

-          zameranie pozornosti na nových žiakov

-          na prestávkach oddelenie mladších a starších žiakov

-          zintenzívnenie pedagogického dozoru s pomocou napr. aj žiakov

-          výchova harmonickej osobnosti žiaka

-          zaujímavé vyučovanie

-          anonymný dotazník

-          cieľavedomé budovanie otvorených, kamarátskych vzťahov medzi žiakmi

-          informovanie detí, rodičov o prevencii šikanovania

-          otvorená komunikácia učiteľa, triedneho učiteľa a žiakov v triede

-          vo výchove žiakov učiť regulovať svoje správanie tak, aby vedeli zvládať svoje emócie, riešiť konflikty, budovať primerané sebavedomie a zvládať sebahodnotenie

 

4. Práca s rodičmi

 

Na zlepšenie informovanosti o prevencii šikanovania škola využíva rodičovské združenia, osobné pohovory. Takéto rozhovory môžu byť zvlášť užitočné pre rodičov mladších žiakov. poradiť rodičom, aby si všímali svoje deti, počúvali ich, ak sa budú sťažovať na šikanovanie. Vyzvať ich, aby o takýchto prípadoch informovali školu (triedneho učiteľa), aby sa prípad šikanovania mohol začať riešiť. Upozorniť rodičov, aké varovné signály si majú všímať.

 

Odporúčania pre rodičov

 

Pozorne by mali sledovať svoje dieťa, či neprišlo v jeho správaní k náhlym a viditeľným zmenám. Mali by venovať zvýšenú pozornosť znakom a prejavom, ktoré môžu naznačovať, že ich dieťa je šikanované. Napr. chodí domov v špinavom oblečení, má zničené školské pomôcky, často si pýta peniaze na desiatu, chodí domov večne hladné a pod.

 

V prípade, že rodič má podozrenie že sa tak deje, a sám si nevie rady, čo robiť, musí sa bezodkladne skontaktovať s triednym učiteľom, výchovným poradcom a riaditeľom školy.

          Pokiaľ si je rodič istý, že jeho dieťa je obeťou šikanovania, mal by sa spýtať priamo jeho, či nemá nejaký problém, či ho niečo netrápi. Musí byť však veľmi opatrný a poskytnúť dieťaťu dostatok času a priestoru na vyjadrenie svojich pocitov a mal by dieťa ubezpečiť, že má jeho plnú dôveru. Mal by dieťa nechať hovoriť bez prerušovania a skákania do reči. 

          Je potrebné dieťaťu vysvetliť, že šikanovanie je zlé a nesmie sa utajovať. Rodič však nesmie dieťa kritizovať, zosmiešňovať alebo obviňovať z toho, že si nechá ubližovať. Rodič by mal po rozhovore so svojim dieťaťom navštíviť školu a mal by šikanovanie oznámiť učiteľovi alebo priamo riaditeľke a žiadať, aby sa prípad vyriešil.  Predtým však, kým začne rodič riešiť situáciu so školou, mal bysa ubezpečiť, či samo dieťa neprovokuje svojim chovaním ostatné deti.

          Táto situácia je pre dieťa veľmi náročná a stresujúca, preto rodič by mal byť tým, ktorý pomôže dieťaťu touto zaťažkávajúcou životnou skúškou prejsť, zvládnuť ju a pomôže mu brániť sa. Pokiaľ dieťa má problém nájsť si nových priateľov, môže mu ich rodič pomôcť nájsť, napríklad tak, že pozve deti domov. Rodič by však nemal robiť iniciatívne sám od seba, ale po porade s dieťaťom.

 

5. Záverečné ustanovenie

 

Komplexná školská stratégia pri prevencii šikanovania nadobudla účinnosť po oboznámení pedagogickej rady s jej obsahom dňa 15.11.2013

 

 

 

                                                                      

 

                                                                                              Mgr. Valéria Pulščáková

                                                                                                    riaditeľka školy